Preto je dôležité ich v danom priestore poznať, aby bolo možné vykonať správny výber jednotlivých prvkov pri stavbe elektrického zariadenia a tým aj celej elektrickej inštalácie. Bolo definovaných niekoľko druhov prostredí, do ktorých boli umiestňované príslušné elektrické zariadenia (napr. základné prostredie – 3.1.1, vlhké prostredie – 3.2.3, mokré prostredie – 3.2.4, vonkajšie prostredie – 4.1.1 a pod.). Takéto členenie prostredia bolo síce jednoduché pri jeho určovaní i označovaní, no neobsahovalo mnohé vyskytujúce sa vonkajšie vplyvy v danom priestore. Napríklad len v základnom prostredí sa vyskytujú minimálne tri vplyvy vzduchu (teplota, vlhkosť a tlak).
V súčasnosti pojem prostredie je nahradený novým pojmom vonkajšie vplyvy v danom priestore. Posudzovanie a triedenie vonkajších vplyvov sa teraz robí podľa normy STN 33 2000-5-51: 2010 podstatne detailnejšie a presnejšie. Prostredie sa už neurčuje súhrnne jedným názvom a jediným kódovým označením, ale každý vonkajší vplyv sa hodnotí a klasifikuje už samostatne, pričom každý vonkajší vplyv je charakterizovaný vlastným trojmiestnym kódom. Každý daný priestor je teda charakterizovaný celým súborom trojmiestnych kódov, ktoré sú individuálne pre každý vonkajší vplyv.
V priestoroch, v ktorých sa vyrábajú, skladujú alebo sa manipuluje s horľavými kvapalinami, horľavými plynmi a parami, horľavými prachmi alebo výbušninami, pôsobiace vplyvy sa hodnotia nielen pri normálnej prevádzke, ale aj pri predpokladanej funkčnej poruche zariadenia (nie však pri havárií) podľa príslušných STN EN 60079-10-1: 2009, STN EN 60079-10-2: 2015 apod. Vonkajšie vplyvy sa musia určiť v plnom rozsahu a jednoznačne.
O určení vonkajších vplyvov a o opatreniach, ktoré určené vonkajšie vplyvy podmieňujú, musí byť vyhotovený písomný doklad Protokol o určení vonkajších vplyvov. Tento protokol je neoddeliteľnou súčasťou dokladovej časti technickej dokumentácie, ktorá musí byť archivovaná počas celej doby životnosti elektrického zariadenia v danom objekte. Vonkajšie vplyvy sa pri nových inštaláciách odporúča určovať už v stupni projektu pre stavebné povolenie.
Vonkajšie vplyvy určuje, resp. za ich určenie zodpovedá:
• Pri nových projektovaných zariadeniach hlavný inžinier projektu v spolupráci so zadávateľom projektu.
• Pri už prevádzkovaných zariadeniach prevádzkovateľ objektu.
• Pri už prevádzkovaných objektoch, pri ktorých sa vykonala zmena určenia alebo iná zmena ovplyvňujúca podmienky prostredia prevádzkovateľ v spolupráci s projektantom.
Pri zmene technológie, zmene zariadení, zmene používaných alebo spracúvaných látok a pod. sa musí vykonať kontrola a posúdenie, či elektrické zariadenia a ich inštalácia vyhovujú zmeneným podmienkam.
Odporúča sa, aby vonkajšie vplyvy posudzovala odborná komisia zložená z kvalifikovaných pracovníkov, ktorú vedie predseda a vypracovaný protokol podpisuje. Osobitnú pozornosť treba venovať voľbe predsedu komisie na určovanie vonkajších vplyvov. Odporúča sa, aby to bola osoba, ktorá najkomplexnejšie pozná problematiku danej prevádzky a technológie, charakteristiky prostredia, zariadení objektu a pod., čo nemusí byť vždy elektrotechnik.
• zástupca prevádzky,
• projektant elektrických zariadení,
• požiarny technik,
• technológ,
• konštruktér,
• bezpečnostný technik,
• elektrotechnik,
• hygienik alebo ekológ,
• iný odborník podľa zložitosti a charakteru daného objektu.
Podklady pre určenie vonkajších vplyvov:
• fyzikálne, požiarno-technické, chemické a biologické vlastnosti prítomných materiálov a látok,
• informácie o množstve vznikajúceho odpadu, škodlivín, exhalácií a o spôsobe ich likvidácie,
• informácie o technológii prevádzky,
• celkové usporiadanie zariadení a riešenie priestoru ( odstupy zariadení, vetranie a pod.),
• druh vlastností predmetov umiestnených v okolí elektrických zariadení,
• obhliadka zariadenia,
• bezpečnostno-technické a prevádzkové predpisy,
• platné právne a technické predpisy, resp. normy STN, EN, ….
• Popis technologického procesu a zariadenia Opíše sa stručne technologický proces, dispozičné riešenie, rozhodujúce stroje a zariadenia a vplyvy pri:
– normálnej prevádzke. Normálna prevádzka predstavuje stav, keď zariadenie pracuje v rozsahukonštrukčných parametrov,
– predpokladanej funkčnej poruche zariadenia. Ide o poruchové stavy zariadenia, ktoré sa môžu v bežnej praxi vyskytnúť. Bol zavedený nový pojem výnimočná funkčná porucha. Ide o dve od seba nezávislé ale predvídateľné funkčné poruchy, ktoré vzniknú v tom istom časovom intervale a môžu spôsobiť vo vzájomnej kombinácii tzv. výnimočnú funkčnú poruchu.
• Rozhodnutie komisie: Uvedie sa norma, podľa ktorej sa postupovalo, stanovia sa vonkajšie vplyvy v jednotlivých priestoroch a ich rozsahy a požadované opatrenia na zníženie nepriaznivých vplyvov, uvedú sa osobitné podmienky prevádzky.
• Zdôvodnenie: Uvedú sa dôvody, ktoré objasňujú rozhodnutie komisie a hľadiská, ktoré komisia pri určovaní vonkajších vplyvov vzala do úvahy.
• Dátum: Uvedie sa dátum vypracovania protokolu.
• Podpis: predsedu komisie Protokol podpisuje predseda komisie.
Určenie vonkajších vplyvov sa z hľadiska priestorového rozsahu musí pre jednotlivé priestory a objekty jednoznačne vymedziť v projektovej dokumentácii. Podľa predchádzajúcej normy STN 33 0300:2003 pri určovaní a označovaní druhu prostredia sa obyčajne priamo na výkresovej dokumentácii vyznačil príslušný druh prostredia napr. vonkajšie prostredie číslom článku normy 4.1.1 umiestnenom v trojuholníku postavenom na hranu bez bodiek t.j. 411. Takéto označovanie by v súčasnosti vzhľadom na veľký počet všetkých možných vplyvov priamo na výkrese bolo nereálne a neprehľadné. Preto sa odporúča označiť na výkrese každý priestor (objekt, miestnosť a pod.) číslom a prislúchajúce vonkajšie vplyvy zostaviť do prehľadnej tabuľky.
Náš profesionálny tým Vám navrhne najlepšie riešenia v oblasti bezpečnosti práce BOZP, v ochrane pred požiarmi OPP. Zabezpečí odporné prehliadky a odborné skúšky Vašich vyhradených technických zariadení.






